Čo je stres?     Žuvačkou proti stresu     Ako na stres     Test - si v strese?     Novinári  
 
 
PhDr. Karol Kleinmann
Vyštudoval psychológiu na FFUK v Bratislave, atestoval v odbore klinická psychológia.

Profesionálna špecializácia:
psychoanalytická (dynamická) psychoterapia, hypnoterapia pri fóbiách, psychosomatických a sexuálnych poruchách.

Je absolventom výcviku v skupinovej psychoanalytickej psychoterapii v Inštitúte aplikovanej psychoanalýzy v Prahe, ako aj absolventom komunikačnej hypnotickej a nehypnotickej psychoterapie M.H. Eriksona v Brne.

Ukončil 2-ročné postgraduálne štúdium na FF UK z dopravnej psychológie.

Získal certifikát Slovenskej komory psychológov pre psychologickú činnosť a psychoterapiu.

V privátnej praxi je od roku 1993. Vedie tréningové semináre v rodinnej psychoterapii.

Pracuje ako výcvikový psychoterapeut Inštitútu aplikovanej psychoanalýzy.

Súčasne externe vyučuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

Je riaditeľom zariadenia a odborným garantom pre klinickú psychológiu.

Slovo stres k nám preniklo z anglického „stress“, ktoré vzniklo z latinského slovesa „stringo, stringere“, t.j. sťahovať, uťahovať, zadrhovať. Zatiaľ neexistuje všeobecne prijímaná definícia stresu, no vo všeobecnosti platí, že stres je reakciou organizmu na interné a externé procesy, ktoré dosahujú také hodnoty, že preťažujú fyziologické kapacity organizmu. V stresovej situácií dochádza k tlaku situačných podmienok, vnútornému napätiu a námahe človeka.

Podľa toho, ako stres pôsobí na človeka je ho možné charakterizovať ako negatívny alebo pozitívny. Pre tieto protichodné póly sú zaužívané odlišné výrazy:

Pozitívny, tzv. Eustres (pozitívne pôsobiaci stres) príkladom môže byť rozochvetie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti (napr. príchod milovanej osoby). Pozitívny stres zlepšuje výkon, zvyšuje našu tvorivosť a stojí za naším uspokojením z dobre vykonanej práce.
     
Negatívny, tzv. Distres (negatívne pôsobiaci stres) je používaný pre nepriaznivé situácie. V bežnej komunikácií ma terním stres vždy tento negatívny charatker.  
     
Špecifickým stresom je chcený, úmyselne vyvolaný stres, kedy človek zámerne vytvára stresovú situáciu po ktorej nasleduje uvoľnenie (napríklad adrenalínové športy)  

 

Symptómy stresu sa prejavujú vo viacerých oblastiach života. Sú to:

fyzické – prejavujú sa zmenami v spánkovom režime, únavou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy , žalúdka, slabosťou , potením...
     
duševné – nedostatok koncentrácie, výpadky pamäti, zmätenosť, návaly paniky...  
     
symptómy správania – zmeny v chuti jedla, zvýšený príjem alkoholu, nervozita, hryzenie nechtov...  
     
citové – návaly smútku, podráždenosť, zúrivosť, plačlivosť ...  

 

V roku 1970 bol uskutočnený výskum na meranie stresových situácií. Holmes a Rache zoradili stresy podľa náročnosti ich zvládnutia a priradili im číselné hodnoty. Najvyššia hodnota vypovedá o najvyššej možnej záťaži stresovej situácie.

 

Rebríček stresorov

smrť manžela/ky 100
rozvod 73
rozpad manželstva 65
väzenie 63
smrť blízkeho člena rodiny 63
ľahšia choroba 53
svadba 50
strata zamestnania 47
odchod do dôchodku 45
choroby blízkej osoby 44
tehotenstvo 40
narodenie dieťaťa 39
zníženie príjmov 38
smrť priateľa 37
zmena zamestnania 36
manželský spor 36
odchod dieťaťa z domu 29
konflikt so svokrou 29
nové zamestnanie 28
konflikt s nadriadeným 23
zmena bydliska 20
zmena rytmu spánku 15
dopravný priestupok 10

 

V bežnom živote sa však stáva, že človek musí prekonávať viacero stresových situácií naraz. V tomto prípade sa číselné hodnoty jednotlivých položiek sčítavajú. Ak je skóre u osoby vyššie ako 100, človek prestáva zvládať túto záťaž a mal by vyhľadať pomoc.

 
     

 

 

 

 

 

 
 
 
 

V roku 2005 dovolenkovalo viac ako 800 miliónov ľudí na celom svete. V roku 2006 by to už malo byť 850 miliónov ľudí.
(Svetová turistická organizácia)

Takmer 25% Bratislavčanov trávilo minuloročnú letnú dovolenku v zahraničí
(Gfk Slovakia)

Viac ako 1,6 milióna cestujúcich prepravili slovenské letiská od júna 2005 do mája 2006.
(Správa letísk)

V lete rastie počet pasažierov odlietajúcich na dovolenku o 40 – 50%.
(denník Pravda)

V lete prepravia slovenské letiská viac ako 300.000 ľudí mesačne.
(denník Pravda)

Takmer 65 tisíc študentov v máji 2006 absolvovalo maturitné skúšky.
(Ústav informácií a prognóz školstva)

Približne 820 tisíc žiakov dostane 30. júna 2006 koncoročné vysvedčenie.
(Ústav informácií a prognóz školstva)

Každý pondelok vyráža do práce viac ako 2 milióny Slovákov.
(Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

62% obyvateľov SR pravidelne alebo často nakupuje bežné potraviny pre domácnosť.
(Prieskum Conzoomer 2005, ktorý realizovala spoločnosť United Consultants)

29% populácie SR denne alebo takmer denne nakupuje bežné potraviny pre domácnosť.
(Prieskum Conzoomer 2005, ktorý realizovala spoločnosť United Consultants)

Takmer každý obyvateľ Bratislavy a jej okolia navštívil nákupné centrá v Bratislave.
(GfK Slovakia)

87% respondentov vo veku 15 až 39 rokov navštevuje shopping centrá jeden až dvakrát za týždeň.
(GfK Slovakia)

13% respondentov vo veku 15 až 39 rokov navštevuje shopping centrá viac ako dvakrát za týždeň.
(GfK Slovakia)

Takmer 50% ľudí žijúcich vo veľkých mestách nad 100 tisíc obyvateľov nakupuje potraviny v hypermarketoch.
(GfK Slovakia)

Až 90% ľudí zažije stres aspoň dvakrát do týždňa.
(TASR)

25% ľudí považuje stres za súčasť každodenného života
(TASR)

Stres pri práci zapríčiňuje viac ako 25% dvojtýždňovej alebo dlhšej absencie v dôsledku zdravotných problémov spôsobených na pracovisku.
(Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci)

57% zamestnancov uviedlo častý výskyt stresových situácií v zamestnaní.
(Úrad verejného zdravotníctva SR)

71,5% mužov a 60,6% žien uvádza, že najvyššiu záťaž stresu pociťujú v zamestnaní.
(Úrad verejného zdravotníctva SR)

Stres najčastejšie postihuje 25 až 44 ročných ľudí.
(Úrad verejného zdravotníctva SR)

U zamestnaných žien dlhodobý stres zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca.
(Dr. J. Jurovičová - Vieme zdravo žiť?)

V pondelok a piatok sa udeje najviac pracovných úrazov.
(Národný inšpektorát práce SR)

V pondelok a v piatok sa na cestách stáva najviac nehôd.
(Štatistiky policajného zboru SR)